Hodnotenie bádateľských zručností žiakov gymnázia
PDF

##plugins.themes.healthSciences.article.supplementaryFiles##

Test bádateľských zručností

Abstrakt

Bádateľsky orientované vzdelávanie (BOV) patrí v poslednom období k najčastejšie skloňovaným pojmom v súvislosti s inováciou prírodovedného vzdelávania. Cieľom BOV je okrem konceptuálneho porozumenia aj rozvoj žiackych zručností realizovať bádanie a vyhodnocovať jeho výsledky. Prezentovaný výskum je zameraný na diagnostikovanie aktuálnej úrovne rozvoja vybraných bádateľských zručností žiakov gymnázia. Vychádzajúc z dostupných testov bol na základe klasifikácie bádateľských zručností vytvorený test bádateľských zručností. Testové úlohy určené na posúdenie úrovne zručnosti plánovať postup experimentu (identifikovať premenné a ich vzťah), transformovať výsledky do grafu, určovať vzťahy medzi premennými, identifikovať možné zdroje chýb a obhajovať výsledky a argumentovať, sú vsadené do matematického, fyzikálneho alebo informatického kontextu. Test bol zodpovedaný vzorkou 751 žiakov 1. a 2. ročníka niekoľkých gymnázií na Slovensku. Kvantitatívna analýza výsledkov testovania ukázala nízku priemernú úspešnosť žiakov v celom teste (32,5 %) ako aj v jednotlivých testových úlohách pohybujúcu sa približne v rozmedzí 8–50 %. Zo štatistického testovania vyplynulo, že medzi výsledkami žiakov 1. a 2. ročníka nebol významný rozdiel, zatiaľ čo výsledky chlapcov boli lepšie ako výsledky dievčat. Podrobná kvalitatívna analýza odhalila mnohé nedostatky, ktoré sa najvýraznejšie prejavili v oblasti analýzy a interpretácie výsledkov a žiackych argumentačných zručností.

PDF

Reference

Balogová, B. & Ješková, Z. (2016). Analýza bádateľských aktivít. In D. Krupa & M. Kireš (Eds.), Zborník konferencie Tvorivý učiteľ fyziky VIII. Národný festival fyziky 2015 (14–21). Košice: Slovenská fyzikálna spoločnosť.

Burns, J. C., Okey, J. R. & Wise, K. C. (1985). Development of an integrated process sklil test: TIPS II. Journal of Research in Science Teaching, 22(2), 169–177.

Bybee, R. & McCrae, B. (2009). PISA Science 2006: Implications for Science Teachers and Teaching. Arlington, VA: NSTA press.

Čtrnáctová, H., Cídlová, H., Trnová, E., Bayerová, A. & Kuběnová, G. (2013). Úroveň vybraných chemických dovedností žákú základních škol a gymnázií, Chemické Listy, 107, 897–905.

Fradd, S. H., Lee, O., Sutman, F. X. & Saxton, M. K. (2001). Promoting science literacy with English language learners through instructional materials development: A case study. Billingual Research Journal, 25(4), 417–439.

Fuhrman, M. (1978). Development of a laboratory structure and task analysis inventory and an analysis of selected chemistry curricula. Unpublished master’s thesis, University of Iowa.

Gormally, C., Brickman, P., Hallar, B. & Armstrong, N. (2009). Effects of Inquiry-based Learning on Students’ Science Literacy Skills and Confidence. International Journal for the Scholarship of Teaching and Learning, 3(2). Dostupné z http://digitalcommons.georgiasouthern.edu/ij-sotl/vol3/iss2/16

Gormally, C., Brickman, P. & Lutz, M. (2012). Developing a Test of Scientific Literacy Skills (TOSLS): Measuring Undergraduates’ Evaluation of Scientific Information and Arguments. CBE – Life Sciences Education, 11(4), 364–377.

Held, Ľ., Žoldošová, K., Orolínová, M., Juricová, I. & Kotuľáková, K. (2011). Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania (IBSE v slovenskom kontexte) .SAV Bratislava: VEDA.

Kireš, M., Ješková, Z., Ganajová, M. & Kimáková, K. (2016). Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní . Bratislava: Štátny pedagogický ústav.

National Research Council (NRC). (2000). Inquiry and the National Science Education Standards, A Guide for Teaching and Learning, National Academy Press. Dostupné z http://www.nap.edu

Nezvalová, D., Bílek, M. & Hrbáčková, K. (2010). Inovace v přírodovědném vzdělávání, Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci.

OECD (2014). PISA 2012 Results: What Students Know and Can Do – Student Performance in Mathematics, Reading and Science. PISA, OECD Publishing. Dostupné z http://dx.doi.org/10.1787/9789264208780-en

Papáček, M. (2010). Badatelsky orientované přírodovědné vyučování – cesta pro biologické vzdělávání generací Y, Z a alfa?. Scientia in educatione, 1(1), 33–49.

PISA SK 2003 Národná správa (2003). NÚCEM. Dostupné z http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne merania/pisa/publikacie a diseminacia/1 narodne spravy/Národná správa PISA 2003.pdf

PISA 2012 Národná správa Slovensko (2012). NÚCEM. Dostupné z http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne merania/pisa/publikacie a diseminacia/1 narodne spravy/Národná správa PISA 2012.pdf

R Development Core Team (2016). R: A language and environment for statistical Computing. Vienna, Austria: R Foundation for Statistical Computing. Dostupné z http://www.r-project.org/

Řezníčková, D., Cídlová, H., Čížková, V., Čtrnáctová, H., Čudová, R., Hanus, M., Kubiatko, M., Marada, M., Matějíček, T. & Trnová, E. (2013). Dovednosti žáku ve výuce biologie, geografie a chemie . Nakladatelství P3K: Praha.

Samková, L., Hošpesová, A., Roubíček, F. & Tichá, M. (2015). Badatelsky orientované vyučování matematice. Scientia in educatione, 6(1), 91–122.

Tamir, P. & Lunetta, V. N. (1981). Inquiry-Related Tasks in High School Science Laboratory. Science Education, 65(5), 477–484.

Van den Berg, E. (2013). The PCK of Laboratory Teaching: Turning Manipulation of Equipment into Manipulation of Ideas. Scientia in educatione, 4(2), 74–92.

Wenning, C. J. (2007). Assessing inquiry skills as a component of scientific literacy. Journal of Physics Teacher Education, 4(2), 21–24. Dostupné z http://www2.phy.ilstu.edu/pte/publications/assessing ScInq.pdf

Wenning, C. J. (2010). Using inquiry spectrum learning sequences to teach science, Journal of Physics Teacher education online, 5(4), 11–19. Dostupné z http://www.phy.ilstu.edu/jpteo

Wimmer, G. (1993). Štatistické metódy v pedagogike . Hradec Králové: Gaudeamus.

Autoři, kteří publikují v tomto časopise, souhlasí s následujícími body:
  1. Autoři si ponechávají copyright a garantují časopisu právo prvního publikování, přitom je práce zároveň licencována pod Creative Commons Attribution licencí, která umožňuje ostatním sdílet tuto práci s tím, že přiznají jejího autora a první publikování v tomto časopisu.
  2. Autoři mohou vstupovat do dalších samostatných smluvních dohod pro neexkluzivní šíření práce ve verzi, ve které byla publikována v časopise (například publikovat ji v knize), avšak s tím, že přiznají její první publikování v tomto časopisu.
  3. Autorům je dovoleno a doporučováno, aby zpřístupnili svou práci online (například na svých webových stránkách) před a v průběhu redakčního řízení jejich příspěvku, protože takový postup může vést k produktivním výměnám názorů a také dřívější a vyšší citovanosti publikované práce (Viz Efekt otevřeného přístupu).