Klérofašizmus, alebo prezentizmus?

Abstrakt

Cieľom príspevku je poukázať na to, že využívanie heuristického konštruktu „klérofašizmu“ umocňuje riziká prezentizmu, t.j. systematicky skreslenej interpretácie na základe svetonázoru historika alebo v súčasnosti prevládajúceho svetonázoru. Autor ilustruje ako táto metodológia v podaní Miloslava Szabóa v titule Klérofašisti pri opise pôsobenia katolíckeho kňaza Ladislava Hanusa v úvodných rokoch vojnového slovenského štátu prispieva ku skreslenej interpretácii z dôvodu selektívnej práce s prameňmi, prehliadnutia relevantných prameňov, ignorovania dôležitých vnútropolitických dobových súvislostí a sugestívnej štylistiky. Toto skreslenie je najevidentnejšie v interpretácii kľúčovej Hanusovej prednášky z novembra 1941. Kým Szabó v nej vidí vrchol naivných snáh o garantovanie záujmov katolíckej cirkvi nacistickou Treťou ríšou, autor vysvetľuje, že sa naopak jedná o vstup do významnej dobovej polemiky za účelom obmedzenia narastajúceho nacistického ideového vplyvu na Slovensku. Autor ďalej upozorňuje, že riziko skreslenej interpretácie vychádza priamo z konštrukcie heuristického nástroja „klérofašizmu“ a vyvodzuje preto dôvodnú pochybnosť o možnosti interpretačnej nadpráce pri titule Klérofašisti ako celku. V záujme eliminovania rizík prezentizmu autor odporúča metodiku dejín myslenia a historiografiu venovanú katolíckemu „modernizmu“.